Tao koná bez námahy, bez toho aby niečo robil. Keď vládca nasleduje túto cestu nekonania, všetko sa prirodzene premení. Len keď sa objavia túžby, treba ich utišiť jednoduchosťou a návratom k podstate bez mena.
Key Concepts
无为
无不为
自化
无欲
Cite This Chapter
Laozi, Tao Te Ching, Chapter 37, "Tao stále koná nekonaním", laotzu.ai: https://www.laotzu.ai/sk/chapters/37/
Classical Chinese, translation, and AI reflection are shown separately; cite this chapter URL for references.
Tao stále koná nekonaním, a predsa nič nerobí zbytočne. Keď vládcovia dokážu toto zachovávať, všetky veci sa samy premenia. Keď sa premieňajú a túžby sa začínajú prebúdzať, utišim ich nepoňatým základom bez mena. Tento nepoňatý základ bez mena tiež nechá žiadne túžby. Keď niet túžob, prichádza pokoj a svet sa sám ustáli.
Hlboká úvaha
O čom je táto kapitola?
Tao koná bez námahy, bez toho aby niečo robil. Keď vládca nasleduje túto cestu nekonania, všetko sa prirodzene premení. Len keď sa objavia túžby, treba ich utišiť jednoduchosťou a návratom k podstate bez mena.
Ako sa týka mňa?
Často cítim potrebu niečo robiť, niečo kontrolovať, riadiť. Táto kapitola mi pripomína, že múdrosť有时 spočíva v nechať veci plynúť a nedávať im mená ani štítky.
Čo by som mal dnes urobiť?
Dnes sa pokúsim nechať jednu vec, ktorú by som zvyčajne chcel ovládať, aby sa vyriešila sama od seba, bez mojich zásahov.
The Tao in its regular course does nothing (for the sake of doing it), and so there is nothing which it does not do. If princes and kings were able to maintain it, all things would of themselves be transformed by them. Simplicity without a name Is free from all external aim. With no desire, at rest and still, All things go right as of their will.
AI Modern
Tao stále koná nekonaním, a predsa nič nerobí zbytočne. Keď vládcovia dokážu toto zachovávať, všetky veci sa samy premenia. Keď sa premieňajú a túžby sa začínajú prebúdzať, utišim ich nepoňatým základom bez mena. Tento nepoňatý základ bez mena tiež nechá žiadne túžby. Keď niet túžob, prichádza pokoj a svet sa sám ustáli.
Moja úvaha
What does this chapter inspire in you? How will you apply it?